
Iné názvy:
- slovensky – húževnatec jedlý
- latinsky – Lentinula edodes
Použitie testované v praxi:
- aktivácia imunitného systému v prípade bakteriálnej a vírusovej infekcie + Coriolus, ABM, Reishi, Maitake
- regulácia cholesterolu a tlaku krvi + Reishi, Maitake, Auricularia
- antiarteriosklerotický účinok + Coprinus, Auricularia
- podpora prečistenie čriev + Hericium
- zmiernenie ochorenia v prípade osteoporózy a reumatických chorôb + Maitake
- doplnková terapia nádorov a prevencia nádorov + podľa typu nádoru
Ďalšie motívy pre použitie Shiitake:
kandidózy, prevencia prechladnutie, únavy, výrazné protivírusové pôsobenie (+ Coriolus), posilňuje tvorbu črevnej flóry, nádorové ochorenia
tráviacich orgánov a pečene, artritída, artróza, silne znižuje hladinu cholesterolu, anémia, hepatoprotektívne účinky, prevencia proti zubnému kazu, podporná liečba
u HIV , podpora u alergií
TCM charakteristika:
- teplota – neutrálny
- chuť – sladká
- tropizmus – slezina, žalúdok, pľúca
Účinky podľa tradičnej čínskej medicíny:
- doplňuje Qi a vyživuje krv
- rozpúšťa vlhkosť a hlien
V akej forme užívať vitálne huby?
Ak chceme huby užívať pri terapii rôznych zdravotných problémov, je potrebné ich nejakým spôsobom najprv spracovať.
Pre terapiu sa vitálny huby užívajú zvyčajne vo forme horúcovodných extraktov. U niektorých húb, ako je potrebné Reishi či Chaga, je potrebné urobiť ešte druhú extrakciu (tzv. Dvojitá extrakcia ), aby sa uvoľnili látky vo vode nerozpustné. V prípade Reishi a Chaga treba triterpény.
Huby vo forme prášku (biomasy) sú určite dobré, ale zvyčajne pre terapiu príliš slabé. Dávajú sa treba pri preventívnom užívaní.
Extrakciou sa rozbije chitínový bariéra hubové bunky a náš organizmus je schopný využiť účinné látky, ako sú napríklad polysacharidy (najmä β-1,3 / 1,6 D-glukány ).
Hubové polysacharidy sú hlavnými účinnými látkami húb. Ale nie jedinými !!! Dôležité sú aj triterpenoidy, ergosterolu, esenciálne fosfolipidy, minerály, vitamíny, enzýmy atď.
Stručný opis
Shiitake ( Lentinula edodes, Húževnatec jedlý, “kráľovná medzi hubami”, XiangGu / voňavá huba /) patrí do skupiny chorošovitých drevokazných húb. Je možné ich aj na kmeňoch, pňoch, polenách pestovať aj v domácich podmienkach. V prírode tiež rastie na tomto substráte, hlavne potom na listnáčov. V našich končinách huba nerastie. Shiitake mám šupinatý, svetlo až tmavo hnedý klobúk, ktorý má priemer cca 5-12 cm a je na približne 3-5 cm vysoké dreni. Dužina Shiitake má pevnú konzistenciu a silnú vôňu. To z nej robí ideálnu prísadu do pokrmov, a to hlavne tých ázijských, kde je huba doma aj vo voľnej prírode. Ázijské krajiny sú tiež najväčšími producentmi Shiitake. Pestovanie a hlavne potom využívanie tejto huby na liečebné účely na v Ázii, hlavne potom v Číne a Japonsku, dlho, doslova tisícročnú tradíciu. Japonské spisy z roku 199 nl, popisujú, ako Kyusuyové, japonský kmeň,priniesli Shiitake ako dar pre japonského cisára. V historických spisoch tradičnej čínskej medicíny je o Shiitake tiež veľa zmienok a je tu označená ako elixír života. Texty z obdobia dynastie Sung (960-1127) dokonca hovorí o počiatkoch kultivovanie a cielenom pestovania tejto huby. V roku 1313 vznikol ďalší text, ktorý ďalej špecifikuje techniku kultivácie, tento bol spísaný Wang Cheng. V súčasnosti je huba komerčne pestovaná po celom svete. Pre ten náš svet bola prvýkrát popísaná a zaradená do systému v roku 1877, a to MJ Berkeleyem, ktorý ju pomenoval Agaricus edodes. Toto meno Shiitake vydržalo až to roku 1976, kedy ju D. Pegler priradil do rodu Lentinula.Texty z obdobia dynastie Sung (960-1127) dokonca hovorí o počiatkoch kultivovanie a cielenom pestovania tejto huby. V roku 1313 vznikol ďalší text, ktorý ďalej špecifikuje techniku kultivácie, tento bol spísaný Wang Cheng. V súčasnosti je huba komerčne pestovaná po celom svete. Pre ten náš svet bola prvýkrát popísaná a zaradená do systému v roku 1877, a to MJ Berkeleyem, ktorý ju pomenoval Agaricus edodes. Toto meno Shiitake vydržalo až to roku 1976, kedy ju D. Pegler priradil do rodu Lentinula.Texty z obdobia dynastie Sung (960-1127) dokonca hovorí o počiatkoch kultivovanie a cielenom pestovania tejto huby. V roku 1313 vznikol ďalší text, ktorý ďalej špecifikuje techniku kultivácie, tento bol spísaný Wang Cheng. V súčasnosti je huba komerčne pestovaná po celom svete. Pre ten náš svet bola prvýkrát popísaná a zaradená do systému v roku 1877, a to MJ Berkeleyem, ktorý ju pomenoval Agaricus edodes. Toto meno Shiitake vydržalo až to roku 1976, kedy ju D. Pegler priradil do rodu Lentinula.Toto meno Shiitake vydržalo až to roku 1976, kedy ju D. Pegler priradil do rodu Lentinula.Toto meno Shiitake vydržalo až to roku 1976, kedy ju D. Pegler priradil do rodu Lentinula.
zloženie Shiitake
U Shiitake ako u iných húb tvoria najväčšiu hmotnosťou podiel voda, a to až 90%. V sušine sú potom hojne zastúpené polysacharidy, bielkoviny, aminokyseliny, minerálne látky, vitamíny, látky dodávajúce chuť a vôňu (alkoholovej zlúčeniny, disulfidy, ketóny), nositeľkou vôňa Shiitake je 1,2,3,5,6- pentathiepan.
polysacharidy
Dôležitou zložkou húb, teda aj Shiitake sú cukry, v tomto prípade hlavne polysacharidy. Ide o vo vode rozpustnú aj nerozpustnú vlákninu. Tá nerozpustná v podobe chitínu podporuje peristaltiku, je živinou pre črevnú mikroflóru ai. Vstrebateľné polysacharidy majú mnoho účinkov. Najznámejšie sú imunomodulačnú, vie však aj neutralizovať voľné radikály či pôsobiť na rakovinové bunky. V Shiitake nájdeme napr. Beta glukány (1-4) -, (1-6) -beta-D-glukány. Typické sú pre Shiitake Lentinan. Ide o vysokomolekulárne látky, ktoré sú extrahované z bunkovej steny zrelé huby. Lentinan majú na stredovom polysacharidová reťazci naviazanú glukózu v pozíciách (1-3) alebo (1-6). Lentinan sú rozpustné vo vode, teda stráviteľné, odolávajú aj vysokým teplotám a zásaditého prostredia.
Jedinečnou zložkou Shiitake je KS-2, jedná sa o α-mannan peptid, ktorý je možné extrahovať z mycélia Shiitake za pomoci horúcej vody a precipitácia v etanolu. Zlúčenina je, ako názov napovedá, zložená zo sacharidu mannan, na ktorý sa viažu aminokyseliny, môže to byť napr. Serín, treonín, alanín alebo prolín. KS-2 vykazuje aktivitu proti mnohým druhom nádorov.
V Shiitake nie sú len polysacharidy, ale aj jednoduché cukry, tj. Trehalóza, glycerol, manitol, arabinol, manóza ai.
Vďaka ich účinnosti a dopyte sú už dnes vyrábané aj štandardizované extrakty pod názvami LEM a LAP (EP3). Obaja sa vyznačujú tým, že majú veľké množstvo glykoproteínov, polysacharidov, proteínov a fenolov. LEM potom obsahuje aj deriváty nukleových kyselín a vitamíny skupiny B a vitamín D. Extrakty majú protirakovinové a protiinfekčné účinky.
Aminokyseliny, proteíny a enzýmy
Pre rastlinnú ríšu nie je typické, že by jej zástupcovia obsahovali väčšie množstvo bielkovín. U húb je tomu inak. Shiitake je zdrojom kvalitných aminokyselín, i tých esenciálnych, ktoré si telo samo nevyrobí, i bielkovín. Z aminokyselín sa v Shiitake najviac vyskytujú kyselina glutámová, aparát, arginín, prolín, alanín, leucín, v menšom množstve potom aj valín, lyzín, serín, glycín, treonín, fenylalanín, tyrozín, cysteín aj metionín ai.
Okrem aminokyselín sú v Shiitake tiež bielkoviny, jednou z nich je aj Latcripin-3, ktorý má silný antioxidačný a protirakovinový účinok. Ak sa hovorí o bielkovinách, nie je možné opomenúť tiež enzýmy. V Shiitake je ich naozaj veľa, napr. Celulázu, leminarinázu, glukozidázu, xylázu, proteinázy, amylázu ai. Názvy enzýmov sú odvodené od zlúčenín, ktoré štiepia.
lipidy
Shiitake obsahuje pomerne veľké množstvo lipidov a mastných kyselín, a to aj tých nenasýtených, ktoré sú vhodné pre naše zdravie. Tých je v Shiitake viac než tých nasýtených, tj. 78% vs. 22%. Medzi nasýtenými kyselinami v Shiitake sú napr. Kyselina palmitová, stearová, mononenasýtené zastupuje kyselina olejová a tie polynenasýtené potom kyselina linolenová a linolová.
Vitamíny a minerálne látky v Shiitake
Dôležitou súčasťou Shiitake sú aj vitamíny, a to hlavne ergosterol, tj. Vitamín D2, potom vitamíny skupiny B, vrátane B12, je v nej obsiahnutý aj beta karotén. Množstvo minerálnych látok v hube môže byť ovplyvnené aj miestom pestovania. Najhojnejšie sa v Shiitake vyskytujú tieto minerály a stopové prvky: draslík, sodík, fosfor, vápnik, horčík, zinok, mangán, železo, zinok, meď a iné.
purínový alkaloid
Shiitake je aj zdrojom purínových alkaloidov, tj. Napr. Eritadenin (lentinacin, lentysin, 2 (R), 3 (R) -dihydroxy-4- (9-adenyl) -máselná kyselina), ktorý vie znižovať aktivitu S-adenosyl-L -homocystein hydrolázy. Vďaka tomu dochádza k poklesu hladiny homocysteínu. Reguluje tiež aktivitu enzýmu konvertujúceho enzýmu, takže znižuje krvný tlak. Zasahuje aj do metabolizmu tukov, čím znižuje hladinu cholesterolu.
lykopén
Lykopén je látka, ktorá je známa hlavne z paradajok. Je to karotenoid, ktorý má tetraterpenoidní štruktúru. Je veľmi silným antioxidantom, a jeho využiteľnosť pre organizmus vzrastá po tepelnom opracovaní, a ak je pridaný aj olej.
Ďalšie
Výpočet bioaktívnych látok, ktoré sú v Shiitake je veľmi dlhý, ešte zmienime napríklad antioxidanty, ako sú flavonoidy, fenoly. Ďalej je v Shiitake možné nájsť terpenoidy, ktoré zabíjajú infekčné patogény a tiež nádorové bunky.
Prečo siahnuť po Shiitake?
Už podľa vymenovaných zložiek a ich účinkov je jasné, že rovnaké a oveľa silnejší, kedy sa jednotlivé zložky v účinkoch podporujú, má i celá huba. Jej vplyv na náš organizmus je komplexný a uvádza ho do harmónie a pohody. Môže slúžiť ako liečebný prostriedok, ale aj ako prevencia proti vzniku mnohých chorôb.
Shiitake je nepriateľom rakoviny
Rakoviny sú zhubné ochorenia, ktoré môžu postihnúť ktorýkoľvek orgán i krv. Našťastie už dnes, ak máme rakovinu, neznamená, že jej podľahneme. Väčšina pacientov sa uzdraví. Napriek tomu existujú ľudia, ktorí chorobe podľahnú. Navyše liečba rakoviny je veľmi náročná, sprevádzaná mnohými nežiaducimi účinkami. Často musí byť kombinovaná, pretože na ňu nemusí rakovinové bunky reagovať, tým sa ďalej zvyšuje jej toxicita a môže zanechať dlhodobé aj trvalé poškodenie. Hľadajú sa teda stále nové liečebné možnosti, ktoré by rakovinu vyliečili, či aspoň posilnili účinky štandardnej liečby a zmiernili dopady protirakovinové terapie na pacienta.
V tomto všetkom môže byť pomocníkom práve aj Shiitake.
Vykonávajú sa mnohé pokusy, a to na bunkových kultúrach, kedy je k vybraným rakovinovým bunkám pridávaná Shiitake či jej zložky, ďalej potom pokusy na zvieratách s nádormi. Existujú však aj štúdie, v ktorých sú chorí dobrovoľníci.
V úvode spomenieme, že Shiitake sa do boja s rakovinou púšťou dvoma spôsobmi, jedným je výrazné posilnenie protinádorovej imunity, druhým je priame pôsobenie na rakovinové bunky. Najúčinnejšie bojujú s rakovinou terpenoidy a polysacharidy z Shiitake.
Ak je Shiitake pridaná k bunkám sarkómu, rakoviny pľúc či hrubého čreva, tieto bunky sa prestávajú deliť, ich bunkový cyklus je zablokovaný. Ďalej potom sa znižuje ich životaschopnosť a dochádza u nich k apoptotické smrti. Shiitake totiž spúšťa vnútrobunkové pochody, ktoré aktivujú kaspázy, ktoré dokončia dielo skazy na rakovinové bunke. Aby k tomuto mohlo dôjsť, musí Shiitake v bunke tiež zablokovať mechanizmy, ktoré bunku pred apoptózou chráni. To samozrejme tiež dokáže, blokuje teda napr. Bcl2 ai.
Pri pokusoch na zvieratách sa najviac využíva myší a krýs, ktorým je implantovaný nádor alebo je u nich nádorové bujnenie vyvolané. Uvedieme príklad, kedy myší s implantovaným sarkómom dostávali 1-5 mg / kg v 10 dávkach. Pri tejto terapii znížil rast nádoru až o 97,5% oproti neliečeným myšiam s nádorom. A čo je ešte lepšie správa, u 6 myší z 10, ktoré boli liečené Shiitake, došlo ku kompletnej regresii nádoru.
Okrem tohto priameho účinku funguje Shiitake v súlade s chemoterapiou, posilňuje jej účinok, napr. Keď je kombinovaná s 5-fluóruracilom, dochádza k ničeniu buniek rakoviny pečene a čreva už pri nižších dávkach 5-FU.
Nesmieme zabudnúť ani na klinické štúdie. V jednej boli pacienti (8), ktorí trpeli rakovinou žalúdka a hrubého čreva, ktorí podstupovali chemoterapiu. V prvom kole liečby im bola podaná iba chemoterapia, v druhom bola k chemoterapii pridaná aj Shiitake. Pacienti popísali, že pri pridanie Shiitake sa po chemoterapii cítili subjektívne lepšie a krvné testy ukázali, že nedošlo k tak výraznému útlmu imunitného systému ako pri podávaní samotnej chemoterapie. Existuje ešte ďalších 12 štúdií, v ktorých bolo cca 400 pacientov, ktoré prinášajú podobné výsledky. Shiitake je teda výraznou podporou pre pacientov, ktorí podstupujú chemoterapiu.
Shiitake sa priatelí s imunitným systémom
Bez správneho fungovania imunitného systému by sme nemohli dobre žiť. O jeho dôležitosti svedčí to, že ľudia s vážnymi, často vrodenými, ale aj získanými imunodeficity umierajú aj na veľmi banálne infekčné choroby. Imunitný systém je náš ochranca proti nebezpečenstvu zvonku, odstraňuje však aj nebezpeční prichádzajúce zvnútra. Bojuje s rakovinovými bunkami, odstraňuje poškodené bunky atď. Niekedy sa však môže obrátiť aj proti nám, ako je tomu pri autoimunitných ochoreniach, alebo reaguje neprimerane na bezpečné podnety, tj. Alergény.
Shiitake dokáže imunitný systém správne nasmerovať, harmonizovať ho tak, aby bol dostatočne silný a pohotový v boji s infekciami a rakovinovými bunkami, ale zároveň nenapadal naše bunky a alergény.
Vďaka vysokému podielu polysacharidov, ktoré sa viažu na receptory imunitných buniek, môžu byť imunitné bunky aktivované. Po tejto aktivácii tvorí prozápalové cytokíny, ktoré aktivujú ďalšie zložky imunity, ide napr. O IL-1, IL-6, TNF alfa, interferón gamma. Shiitake aktivované fagocyty, tj. Dendritické bunky, makrofágy, neutrofily ai., Tiež efektívnejšie pohlcujú cudzorodé častice. Pokiaľ sa jedná o baktériu alebo virión, ľahšie ho zabijú, rozloží a časti “tela” patogénu vystaví na svojom povrchu, kde si túto správu o hrozbe “prečítajú” aj ďalšie bunky, hlavne T lymfocyty, ktoré odovzdajú signál B lymfocytom, ktoré tvoria protilátky . Shiitake tiež zvyšuje cytotoxicitu T lymfocytov CD8 a NK buniek. Tieto vedia vypustiť látky, ktoré priamo narušia bunku a zničí ju. Je teda vidieť, že Shiitake moduluje fungovanie celého imunitného systému, a to aj komplement.
Je zdokumentované, že Shiitake veľmi dobre pôsobí na ľudský imunitný systém. V štúdii s 80 dobrovoľníkmi, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín (jedna dostávala Shiitake, druhá placebo), sa potvrdilo, že po 8 týždňoch užívania Shiitake dochádza k zvýšeniu aktivity NK a produkcia INF γ.
V ďalšej štúdii s 52 dobrovoľníkmi vo veku medzi 21-41 rokmi sa tiež podávala Shiitake, časti 5 a časti 10 gramov huby denne. Výskum trval 4 týždne. Vykonané odbery preukázali, že vďaka konzumácii došlo k zvýšeniu počtu γδ T lymfocytov o viac ako 60%, podobný efekt mala Shiitake aj na populáciu NK buniek. Tie boli ľahšie aktivovateľné. V krvi boli tiež zachytené vyššia koncentrácia cytokínov IL-4, IL-10 i TNF-α a IL-1α. V slinách sa potom zvýšila hodnoty IgA protilátok, naopak došlo k poklesu CRP, ktoré je známkou zápalu.
Z dvoch popísaných štúdií je zrejmé, že Shiitake posilňuje imunitný systému aj u zdravých ľudí.
Ale nejde len o posilnenie imunitného systému, ale vyladenie jeho fungovanie. Preto sa tiež testovalo, či vie Shiitake zasahovať do priebehu autoimunitných a alergických zápalov. Bola testovaná v prípade Crohnovej choroby, kedy sa na myšiach preukázalo, že znižuje zápal v čreve. Shiitake kŕmené myši netrpeli úpornými hnačkami, nedochádzalo k výraznej strate hmotnosti atď.
Shiitake vie zmierniť aj alergické reakcie, ako je zdokumentovaná napr. V prípade atopickej dermatitídy. Pokus prebiehal na myšiach, ktoré mali akútnu ekzém, tj. Došlo k tvorbe pľuzgierikov, svrbenia, začervenanie, opuch atď. V mieste lézie sa tiež akumulovali imunitné bunky, hlavne mastocyty a granulocytmi, prebiehal tu zápal. Pri podávaní Shiitake sa zmenšil počet imunitných buniek v podkoží a tiež koncentrácia IgE protilátok a prozápalových cytokínov, okom bolo zrejmé, že lézie sa začala hojiť a výrazne sa zmenšila.
Shiitake teda moduluje aktivitu imunitného systému, aby fungoval tak, ako má, tj. Chránil, ale neubližoval.
Shiitake sa infekcií neľaká
Infekcia, resp. ich pôvodcami sú všade okolo nás. Niektoré infekcie sú zastavené už bariérami v podobe kože a sliznice, sú zlikvidované už pred vstupom do tela, iné okamžite či skoro po vniknutí do neho. Človek potom môže byť len jeden dva dni unavený, ani nespozná, že jeho telo s infekciou bojuje. Stačí však oslabený imunitný systém či “chytrý” a vytrénovaný patogén a rozvíja sa infekcia. Patogén majú totiž vyvinuté mechanizmy, ako to tela vniknúť a ako prekabátiť imunitný systém. Dobre fungujúci imunitný systém je však nakoniec aj tak premôže, hoci sa infekcia prejaví aj klinicky, tj. Napr. Teplotou, bolesťami kĺbov, svalov, nádchou či kašľom.
Shiitake, ako sme písali vyššie, posilňuje imunitný systém, ale tiež mu odľahčuje, lebo v nej obsiahnuté látky vie infekčného patogénu priamo zabiť, či ho aspoň paralyzovať a zabrániť jeho množenie a šírenie po tele.
Z Shiitake bolo extrahovaná veľa látok s antimikrobiálnymi účinkami, jednou z nich je aj zlúčenina lentamycin.
Protibakteriálne účinky sa testujú priamo na vypestovaných kolóniách vybraných baktérií a k nim sa pridá Shiitake. U mnohých druhov baktérií potom dochádza k obmedzeniu rozširovaniu kolónie, ale čo viac aj k zmenšeniu počtu baktérií. Shiitake účinkuje proti zlatému stafylokoky, streptokokom, salmonele ai. Efekt shiitake je možné preukázať tiež na zvieratách, ktoré sú nejakou baktérií infikovaná, časti z nich je podávaná shiitake a výsledky medzi oboma skupinami sa porovnávajú. Jedná sa napr. O štúdii, kedy boli myši nakazené týfusom. Tie, ktoré dostávali Shiitake menej umierali, mali teda nižšie mortalitu, z infekcie sa dokázali dostať. Iné pokusy testujú, či Shiitake zvyšuje odolnosť proti nákaze, to napr. V prípade rýb, ktorým bola podávaná Shiitake, potom boli nakazené vážnym, pre nich smrtiacim patogénom Lactococcus garvieae. A opäť, medzi rybami,ktoré boli kŕmené Shiitake sa znížila úmrtnosť a mnohé ryby sa ani nenakazili.
Ale shiitake nepomáha len živočíchom, môže sa využiť aj pri nákaze rastlín. Zabíja baktérie napadajúce paradajky Xanthomonas campestris, tie vytvárajú na plodoch čierne fľaky a znehodnocujú ich.
Shiitake s úspechom čelia aj vírusovým infekciám. Sú štúdie potvrdzujúce, že Shiitake obmedzuje množenie polia, tj. Vírusu detskej obrny. Bráni tiež replikáciu HIV, rovnako tak herpetickým vírusom či hepatitíde B. V klinickej štúdie 40 pacientov s chronickou hepatitídou B došlo po podávaní Shiitake k zlepšeniu stavu pečene a u 17 liečených pacientov sa obmedzila replikácie vírusu, klesla virémie.
Tým ale Shiitake nekončí, vie zvládať i kvasinky a pre patologické huby, a to aj tie napadajúce iné rastliny, napr. Zabíja Botrytis cinerea (pleseň sivá), je postrachom pestovateľov jahôd a hrozna. Shiitake je tiež účinná proti kandide a aspergilovi.
Opäť sa ukazuje široký záber účinkov Shiitake.
Shiitake vo vzťahu k lipidom a kardiovaskulárnym chorobám a hmotnosti
V populácii je veľa ľudí, ktorí majú zvýšené koncentrácie lipidov v krvi, tj. Trpia hyperlipidémiou. To však zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb, vrátane závažných akútnych komplikácií, akými sú napr. Srdcový infarkt. Lipidy sa ukladajú do cievnych stien, ktoré sú tým poškodzované, rozvíja sa v nich zápal, bývajú zhrubnuté, strácajú pružnosť a zmenšuje sa ich priesvit nárastom aterómového plátu. Stav je tiež sprevádzaný rizikom vzniku trombov, ktoré sa môžu odtrhnúť, tj. Embolizovat. Je teda dôležité mať hladinu tukov pod kontrolou. V tom nám môže pomôcť Shiitake. Jednou z veľmi účinných zložiek Shiitake je v tomto ohľade eritadanin. Ten dokáže urýchliť odstraňovanie cholesterolu z krvi a tela, navyše znižuje syntézu cholesterolu v organizme. U hypercholesterolemických krýs dokáže podávanie tejto látky znížiť cholesterol až o 25%.Iné komponenty Shiitake, napr. Vláknina, obmedzujú vstrebávanie tukov z čreva do krvi.
Vykonávané sú hlavne štúdie na hlodavcoch, ktorým je podávaná vysokotučná diéta a dochádza u nich k nárastu lipidov v krvi, ak je im potom k strave pridaná Shiitake, dochádza k poklesu celkového cholesterolu, LDL aj triglyceridov, naopak narastajú hodnoty hodného HDL.
Podobné výsledky sa podarilo získať aj pri štúdiách s dobrovoľníkmi. Tým bola podávaná počas 7 dní čerstvá Shiitake, a to 90 g, len to samotné znížilo celkovú koncentráciu lipidov o 12%, ak dobrovoľníci užívali 9 g sušené huby, klesla koncentrácia o 7%, ak bola sušená huba pred podávanie ošetrená UV žiarením, čo sa niekedy robí (zbaví možné prímesi baktérií či plesni) tak klesla koncentrácia o 6%.
Zníženie hladín tukov v krvi ide ruka v ruke s poklesom rizika vzniku kardiovaskulárnych chorôb. To sa ukázalo aj v štúdii s králikmi, ktorí dostávali vysokotučné diétu a sledoval sa stav ich ciev, u králikov, ktorí nedostávali k tejto diéte Shiitake, sa objavili výrazné aterosklerotické zmeny. U tých, ktorí dostávali Shiitake poklesla hladina LDL a zvýšil sa HDL.
Shiitake môžeme teda použiť v prípade, že chceme znížiť hladinu tukov, ale je možné ju užívať ako prevenciu.
Shiitake proti cukrovke
Cukrovka je v dnešnej dobe pomerne častou chorobou, hlavne typ II, ktorý je súčasťou metabolického syndrómu a má priamu spojitosť so zlými stravovacími návykmi. Veľakrát stačí upraviť diétny režim, inokedy je nutné nasadiť antidiabetiká, popr. aj inzulín. Je však nechať si pomôcť Shiitake. Podľa vykonávaných pokusov na hlodavcoch sa ukazuje jej účinnosť na reguláciu glykémie. U myší či potkanov je podaním streptozocínu navodený stav zodpovedajúce ľudskej cukrovke. Podávanie Shiitake dokáže upraviť glykémiu, znížiť hladiny glykovaného hemoglobínu a poškodenia pankreasu atď. Preukázalo sa, že glykémie pri liečbe Shiitake môže poklesnúť až o 25% a zlepší sa aj produkcia inzulínu.
Yamac, M .; Kanbak, G .; Zeytinoglu, M .; Bayramoglu, G .; Senturk, H .; Uyanoglu, M. hypoglycemic effect of Lentinus strigosus (Schwein.) Fr. crude exopolysaccharide in streptozotocínom-induced diabetic rats. J. Med. Food, 2008, 11 (3), 513-517.
Shiitake strážca pečene
Pečeň je pre náš život nepostrádateľná, detoxikujú, ale tiež syntetizujú mnohé potrebné látky a živiny. Pečeň sa dokážu regenerovať, ale vzhľadom k tomu, čomu bývajú vystavená, môže dôjsť k ich poškodeniu, a to aj tak vážnemu, že sa dôjde k cirhóze a zlyhania pečene. Stačí zvýšené hladiny tukov, aby došlo ku steatóze, tj. Hromadeniu tukov v pečeni, to môže spôsobiť aj zvýšený príjem alkoholu. Pečeň poškodzujú aj ďalšie toxíny a tiež infekcie.
Už bolo spomenuté, že Shiitake znižuje hladinu tukov, tým ochraňuje nielen srdce a cievy, ale aj pečeň. V prípade infekcií potom tieto potláča, napr. Hepatitídu B, znižuje replikáciu vírusu, ale tiež posilňuje hojivé procesy a zlepšuje funkcia pečene.
Navyše pôsobí podávanie Shiitake aj preventívne, teda ochraňuje pečeň pred následkami vystavenia škodlivinám. Toto sa testovalo na myšiach, časti bola podávaná Shiitake, následne bola celá skupina vystavená pôsobeniu toxické látky. U myší, ktoré boli predpripravené Shiitake nedošlo k takému nárastu hladín pečeňových enzýmov ALT a AST, čo je známka zániku pečeňových buniek, obmedzil sa aj proces fibrotizácia.
Aj tu je možné povedať, že Shiitake nielen liečia, ale pomáha v prevencii proti možnému poškodeniu.
Shiitake proti oxidačnému stresu
Oxidačný stres, tj. Prítomnosť voľných radikálov je pre telo devastujúci, pôsobí prozápalové, narúša membrány aj DNA buniek. V ich prítomnosti sa zvyšuje riziko vzniku nádorového bujnenia. Voľné kyslíkové radikály vznikajú v tele aj pri fyziologických procesoch a sú dôležité na zabíjanie patogénov, ale na toto množstvo vie telo samo neutralizovať. Nadbytok, ktorý sa tvorí napr. Pri zápaloch, po vystání škodlivinám, stresu atď., Už neutralizovať nevie. Preto je nutné dodávať telu antioxidanty. Tým je aj Shiitake, resp. mnohé zložky v nej.
Ukazuje sa, že Shiitake veľmi úspešne neutralizuje a vychytáva voľné radikály, a to ako v roztokoch, tak pri pokusoch na laboratórnych zvieratách, čo dokladá fakt, že sa po podávaní Shiitake znižuje hladina malondialdehydu, ktorý sa tvorí, pokiaľ je v tele oxidačný stres.
Shiitake spomaľuje starnutie a degeneráciu tkanív.
Shiitake znižuje hladinu homocysteínu
V poslednej dobe sa hovorí o nebezpečnosti homocysteínu. Je dávaný do súvislosti aj chorobami nervového a kardiovaskulárneho systému. U pacientov s týmito ochoreniami totiž bývajú jeho hodnoty vyššie ako v zdravej populácii. Pri podávaní Shiitake myšiam s vysokou hladinou homocysteínu je tento proces zvráti. Vplyvom Shiitake je posilnená aktivita S-adenosyl-L-homocysteín hydrolázy, ktorá homocysteín štiepi.
Yang, H., Hwang, I., Kim, S., Ahn, C., Hong, E., & Jeung, E. (2013). Preventive effects of Lentinus edodes on homocysteinemia in mice. Experimental and Therapeutic Medicine, 6, 465-468.
Ďalšie účinky Shiitake
Náš zoznam ešte nie je konečný. Spomenieme ešte ďalšie efekty Shiitake na organizmus. Jedným z nich je zníženie agregácie trombocytov, tj. Dochádza k obmedzeniu tvorby trombov.
Shiitake obsahuje tiež veľké množstvo enzýmov, vďaka tomu je možné ju využiť aj pri detoxikácii vody či pôdy. Tieto enzýmy totiž zvládnuť rozložiť škodlivé látky, napr. Rôzne insekticídy, pesticídy aj antibiotiká, na neškodné zlúčeniny.
Na shiitake sa môžeme obrátiť aj v prípade, že chceme obmedziť riziko vzniku zubného kazu. Obsahuje totiž estriol, adenozínu, karvakrol atď., Ktoré majú antibakteriálne účinky. Zabíja teda množiace sa v zubnom plaku, ktoré spôsobujú zubný kaz, napr. Streptococcus mutans. Shiitake tiež zabraňuje vzniku zubného povlaku. Ak boli potkany kŕmené diétou, v ktorej bol aj 0,25% extrakt z Shiitake, došlo k poklesu výskytu zubného kazu oproti rovnako kŕmeným krysám, ktoré však Shiitake nedostali. Toto bolo testované aj s dobrovoľníkmi. Tí si vyplachovali 2x denne ústnu dutinu roztokom s extraktom z Shiitake. v priebehu dvoch týždňov došlo k úprave pH, zníženie tvorby plaku, ozdravenie ústnej mikroflóry a obmedzenie vzniku kazov.
záver
Rozprávanie o Shiitake môžeme ukončiť konštatovaním, že jej pomenovanie – elixír života, je pravdivé a vystihuje jej účinky a pôsobenie na organizmus.